piatok 15. novembra 2013

Typológia postrachov kín alebo keď je kino strašidelnejšie ako horor v ňom/ blog

cinema.jpg
Prídete do kina, kúpite si lístky na desivý horor, sadnete si na svoje miesto. Zatiaľ prebieha všetko hladko a začnete sa pomaly pripravovať na pocity strachu, ktoré sa o chvíľu dostavia. A oni sa dostavia. Ale nie preto, čo vidíte na plátne. Je tu jeden desivý faktor, ktorý je prítomný vždy a nemusí to byť len na horore. Pozor, prichádzajú ľudia!

Vždy keď idem do kina, tŕpnem, čo za bandu tam postretávam. Každý má svoje skúsenosti s nepríjemnými spolusediacimi a ja osobne som zažila najväčších buranov práve na hororoch. Tu sú zásadné kategórie ľudí, ktorých by mali z kina vykázať, alebo ešte lepšie, ani ich tam nevpúšťať:
1. Meškači
Jedna z najhorších kategórií, ale také tu budú asi všetky. Všetci sú pekne usadení, začnú trailery, potom film a pomaly sa dostávate do deja. Keď tu zrazu dolu prebehnú dvaja, traja ľudia, ktorým ešte nevenujete pozornosť. O chvíľu prebehnú ďalší. Trochu zbystríte, ale kašlete na nich. Až do momentu, keď neprídu pri váš rad. A samozrejme, musia sedieť v strede. A samozrejme, idú cez vás. Majú v ruke obrovský popcorn, v druhej obrovskú kolu, obrovské bundy zo šušťáku a strašne sa ospravedlňujú, keď idú pred vami a vy máte z filmu veľké hnedé. Poprípade vám do niečoho kopnú, zhodia vaše pečlivo prepašované pitie z Billy, postúpajú po kabele...A v kľude si prechádzajú ďalej. Čo na tom, že spravili nedobrovoľnú mexickú vlnu celého radu. Oni sa šťastne rozložia na svojich miestach, samozrejme , hlasno medzi sebou komentujú, že filmu nechápu. Bodaj by hej, teraz už nechápe súvislostiam celý rad F!

2. Žrúti
Ok, priznávam. Aj ja často v kine šrotujem. Ale tak nejak kultivovane. Najhorší sú tí, čo sa nekontrolujú. Donesú si najväčší pakel pukancov, najväčšiu kolu s extra dávkou ľadu a idú na to. Ešte sa ani nerozosvieti plátno a začne blahodárna spúšť na vaše uši. Obrovská hrsť zákerných praskajúcich pukancov, ktorá vysype celý svoj obsah do úst toho netvora vedľa vás a ohluší všetko navôkol, keďže ten blázon nemá ani toľko slušnosti, aby si zobák zavrel, keď v ňom premiela úbohé upražené kukurice. Cez hlučné trailery sa to dá ako tak prežiť, no začne film, kde sú tiché dialógy a vtedy máte problém udržať vašu päsť v horizontálnej polohe. Trvá to celý film, lebo ten idiotský XXL pakel je asi bezodný, do toho sŕkanie a premiešavanie ľadu v kole a keď sa k tomu pridá šuchotanie s rôznymi obalmi od ostatných navôkol, máte o zábavu miesto filmu postarané. Ale najväčší bonus príde po skončení filmu, keď vaši milí susedia opustia miesto. Väčšiu spúšť ste videli asi naposledy v horore, čo ste práve videli, keď rozrezali obeť a vypadli jej všetky vnútornosti. Ako môže jeden dospelý človek za sebou nechať taký chliev mi je záhadou, no očividne to nie je výsada len obyčajných ľudí. Raz predo mnou sedela jedna nemenovaná ryšavá herečka a odvtedy si o nej myslím veľmi zlé veci. Fuj.

cinema

3. Obri a veľkohlaví
Príliš vysokých ľudí s obrovskými hlavami by nemali púšťať do kina. A bodka. Alebo by si aspoň mali sadať do najvyššej rady. Keby som bola vysoká, mala by som toľko chochmesu a neterorizovala chudák trpaslíkov za sebou. Tí najvyšší ľudia majú úžasnú schopnosť - sadnúť si pred najnižších ľudí. Tak je to proste takmer vždy. Plus, ako naschvál, sedia vždy po CELÝ čas filmu ÚPLNE vzpriamene. Normálny človek počas filmu aspoň mierne strieda polohy. Vysokí a veľkohlaví nie. Tí sa cítia najkomfortnejšie v tej najneprirodzenejšej polohe. A to, že vy nevidíte titulky a spodnú polku plátna, majú v pážati.

4. Trápni komentéri, rušiči a smraďáci
Áno, aj s týmto ste sa už mnohí určite veľakrát stretli. Dve ukecané pipenky, ktorých film vôbec nezaujíma, ale nemali čo po päťhodinovom nakupovaní a desiatich kávach na práci a "šeptajú" si celý čas s iq húpacieho koňa a vám je hneď jasné, prečo sa neozval. Párik, kde sa chalanko pred babenkou predvádza, ako sa vyzná a aké má super postrehy, ktoré väčšinou nestoja ani za vyslovenie, ale ona nadšene pritakáva, či banda mierne násťročných, čo sú prvýkrát v živote v kine bez učiteľského a rodičovského dozoru a hrajú sa na hrdinov, že im je všetko smiešne. Keď im niečo poviete, sú drzí. Ďalej sú tu obávaní smraďáci a tohto čierneho Petra nechce schytať naozaj nik. Buď smrdia už len tak, celí ako sú, alebo sú tu tí, čo sa radi vyzúvajú, najradšej po 12-hodinovej šichte v čižmách a kino vidia pre ich nohy ako vykúpenie. Všetky tieto typy vám urobia z filmu naozaj výnimočný zážitok.

5. Psychicky a fyzicky labilní
Do tejto kategórie by som sa mohla pokojne zaradiť aj ja, keď som v blízkosti ľudí spomenutých v bodoch vyššie. Ale teraz mám na mysli niečo trochu iné. Psychicky a fyzicky labilní sú kategória vyskytujúca sa na hororoch, možno aj pri iných filmoch, ale to už je potom vážna diagnóza. Pri hrozivej scéne, náhlom zjavení diabla či desivých zvukoch vychádzajúcich z podkrovia, robia nadmieru neprimerané reakcie. Nahlas híkajú, strhávajú sa, šľahajú celým svojím telom o sedačky tak silno, až sa zatrasie celá rada. No mala som čo robiť, aby som jednej minule nešľahla aj ja.

To je zopár typov, ktoré stretávam v kine ja a ktoré mi vážne lezú na nervy. Jeden by si možno povedal, načo chodím teda ešte do kina. No musím. A aj chcem a kým neprídem o posledné zvyšky svojho nervového systému, budem sa na to podujímať. No bohvie, ako dlho to s tými čoraz buranskejšími divákmi ešte potrvá. Jedným z cieľov tohto príspevku je však nádej, že sa vyššie spomenutí ľudia nájdu a uvedomia sa. Avšak práve títo bývajú presvedčení, že oni by také niečo v živote nerobili...Uvidíme nabudúce. I keď horory predsa len asi radšej vynechám.

3 komentáre:

  1. http://www.kinema.sk/novinka/9712/sedem-veci-ktore-nicia-navstevu-kina.htm SI PLAGIATOR

    OdpovedaťOdstrániť
  2. nemusí byť plagiátor, toto by som napísal podobne aj pred 6-10 rokmi (cca pred tými 6 som kvôli kombinácii nehynúcich neduhov doňho definitívne chodiť prestal, kino v našich podmienkach = platený masochizmus).

    Tu napríklad slečna opísala naviac aj zavadzajúcich ozrutných predsediacich, aj smraďošov (kam patria aj prdiaci), a naopak nenapísala o heganí sedadiel paprčami tými za nami (jeden za najťažších neakceptovatelných prehreškov) , takže sa tu vzájomne neobviňujte :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. :D Milý anonym, tento blog som napísala ihneď po návšteve kina na základe MOJICH zážitkov a naozaj som nemala zapotreby si nebodaj googliť, čo si myslím. Članok z Kinemy som si prečítala až dnes, pretože Kinemu absolútne nesledujem. Takže osočuj, koľko chceš, ja mám svedomie čisté. A koniec koncov, ani Konečný nie je úplne prvý na svete, čo podobný článok napísal, takže to isté môžeš napísať aj jemu. Pekný deň.

    OdpovedaťOdstrániť