Pri pozeraní filmu Lásky čas (About time) britského režiséra a scenáristu Richarda Curtisa je ťažké uveriť, že je to jeho len tretí režisérsky počin. Príbeh svojou múdrosťou, vtipom a šarmom totiž dokáže schovať do vačku väčšinu filmov v tomto žánri a po tom, čo sa Curtisova Láska nebeská stala kultom, Lásky čas má na to stať sa klasikou.
Mladík Tim (Domhnall Gleeson) žije so svojou rodinou na vidieku v krásnej časti Anglicka - Cornwalle a zdanlivo mu nič nechýba. Má prísnu, ale starostlivú matku, trochu bláznivého, ale sympatického otca, takisto šibnutú sestru a strýka, ktorý je taký milučký, že nikomu nikdy vadiť nemôže. Jediné, po čom mu srdce piští je priateľka, ktorú však, ako to vyzerá, kvôli jeho nesmelej povahe a ťarbavosti tak skoro asi nezíska. Zlom však príde s jeho 21. narodeninami, kedy mu otec (Bill Nighy) povie, že všetci muži v ich rodine mali oddávna vzácnu schopnosť - vedia cestovať v čase. Stačí zaliezť do tmavej miestnosti alebo šatníka, zovrieť dlane, pomyslieť si, kam sa chcete dostať a ste tam. Môžte sa však preniesť len do vlastného života a zážitkov. Tim samozrejme otcovi neverí, tak si to ide vyskúšať. A čuduj sa svete, ono to ide. Od tohto momentu si môžete povedať - okej, ďalšia blbina. Ale nenechajte sa odradiť tak rýchlo. Ja s mojou nechuťou k sci-fi a podobným žánrom som sa obávala, ako spojenie britskej romantickej dramédie (áno, čítate správne - ide o pomenovanie žánru s prvkami drámy a komédie) a tematikou cestovania v čase dopadne, ale našťastie, tieto obavy boli úplne zbytočné.
Nečakajte žiadne efekty či triky, ktorým by sa nevyhla možno drvivá väčšina režisérov, keby chytili do ruky tento scenár. Curtis verí v čaro jednoduchého príbehu, ktorému postačí len neskutočná charizma a prirodzená narácia, pretože vie, že akékoľvek preplácanie špeciálnymi trikmi by bolo trestuhodné a zbytočné. To môžu robiť filmy, ktoré nemajú čo povedať, aby zakryli chudobnejší príbeh a obsah, avšak Lásky čas je natoľko silným filmom plný životných múdrostí a odkazov, že len dialógy sami o sebe by stačili na úplné vtiahnutie do deja. Samotné cestovanie v čase je tu len akási metafora na naše neustále "keby" a túžbu naprávať seba a svoj život. Hrdinovi sa to "keby" splní vždy, keď chce zvrátiť nepodarenú situáciu a opraviť chyby. Po čase však zistí, že žiť sa dá aj bez toho...
Jeho filmová partnerka Rachel McAdams (Mary) je ohľadne filmov s tematikou cestovania v čase už skúsená, hrala vo filme Žena cestovateľa v čase a Polnoc v Paríži od Woodyho, ktorý si takisto odpustil vo svojich návratoch do minulosti akékoľvek efekty. Aj vďaka jej účinkovaniu v týchto filmoch ju Curtis oslovil na rolu Mary, ale myslel si, že odmietne. Našťastie neodmietla. Ústredná dvojica je totiž natoľko sympatická, že im počas celého filmu neuveriteľne fandíte a dúfate, že Tim svojím cestovaním v čase neurobí nejakú hlúposť a opäť stratí všetko, čo získal, alebo že sa z nej nevykľuje nejaká mrcha. Ak je film skvelým hereckým koncertom, potom jeho dirigentom je jednoznačne Bill Nighy. I keď sa vo filme objaví na začiatku a potom až v druhej polovici, jeho charakter hrá tak bravúrne, že sa na každú scénu s ním tešíte. Plejádu tých najlepších postáv uzatvára strýko Desmond (Richard Cordery), ktorého meno ma chvalabohu neodradilo v okamžitej náklonnosti k jeho osobe a Joshua McGuire hrá neuveriteľne vtipne Roryho, typ otravného kamaráta, akého má každý z nás ako osinu v zadnici, ale vždy stojí nablízku.
Prvá polovica filmu plynie neuveriteľne rýchlo - aj vďaka neustálym vtipným situáciám, ktoré súvisia s prvými pokusmi Tima vyriešiť na druhý (tretí...)krát každú zlú situáciu. Ako sa film dostáva do druhej polovice, začne mu trochu dochádzať dych, ale to je len tým, že vtipov ubúda a začnú sa riešiť vážnejšie veci - reálny život. Príbeh má mnoho momentov, kedy si myslíte, že už asi bude končiť, no veľakrát vás prekvapí v tom, že pokračuje ďalej. Druhá polovica je viac dojímavá, ba až priam slzopudná, ale v takom tom dobrom zmysle. Nie je to útočenie na city, ide tu práveže o to, že si poviete: taký je život. A to človeka rozosmutní, ale i dojme najviac. Napriek tomu, že hlavný odkaz filmu spočíva v uvedomovaní si obmedzeného času, ktorý tu máme, pričom nezáleží na tom, koľkokrát si ho zopakujeme, celkový pocit na konci je tak zvláštne optimistický. A na to, aby ste spracovali všetky odkazy, myšlienky a posolstvá, vidieť ho jedenkrát rozhodne nestačí. A asi ani dva.
Richard Curtis sa nechal počuť, že Lásky čas je jeho posledný režisérsky film. Dúfajme, že si to ešte rozmyslí, pretože by to bola naozaj škoda. Mám totiž pocit, že ešte má čo povedať.
P.S.: Špeciálne plus dávam za soundtrack. Briti s hudbou vždy vedeli narábať a je to počuť i v tomto filme. Nájdete tu skvelé pesničky od The Killers, Amy Winehouse, Nicka Cavea, Groove Armady či The Cure, ale i prízemnejšie piesne od Sugababes či T.A.T.U, no i tie tam majú svoje zaslúžené miesto.
Hodnotenie: Váhala som medzi 9 a 10, ale potom som si povedala, čert to vem - čo lepšie môže vzniknúť v tomto žánri? Tak sa nehanbím. Dávam najviac. 10/10.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára