Chase and Status patria k najväčším hviezdam svetovej elektroniky, čo potvrdili tento rok aj na festivale Glastonbury, kde patrili spolu s The Rolling Stones k najväčším headlinerom. Festivalové leto však nestrávili celé na cestách, ale pracovali hlavne na novom albume s názvom "Brand New Machine", ktorý vychádza dva roky po ich celosvetovo úspešnom albume "No More Idols" a takisto pri príležitosti desiatich rokov ich spoločného fungovania.
Očakávania boli viac než vysoké, avšak sú to práve ich skalní fanúšikovia, ktorí môžu po vypočutí nového albumu ostať nepríjemne zaskočení. To, že sa toto anglické duo odvrátilo od nekomerčného a poctivého drum´n´bassu z ich prvého albumu "More than Alot" z roku 2008 sa ukázalo už na druhom albume, ktorý mal hitovejšie a komerčnejšie ambície, no piesne ako "No problem", "Fool Yourself" či "Hypest Hype" sa i napriek tomu stali pomyselnými hymnami na takmer každých drum´n´bassových akciách. Zároveň prevedenie piesní ako "Blind Faith", "Let you go" či "Time" so živými nástrojmi dokázalo dostať fanúšikov na letných festivaloch do vytrženia. O tom, že sú Chase and Status skvelou festivalovou kapelou sme sa mohli presvedčiť aj na Slovensku na Pohode v roku 2012. A je treba podotknúť, že je šťastie, že prišli na Pohodu ešte pred vydaním ich tretieho albumu.
Prirodzene, takmer každý hudobník po čase experimentuje a snaží sa priniesť niečo nové. Ak by sme však porovnali prvý a tretí album, zneli by ako od niekoho úplne iného. Piesne ako "Hurt you" alebo "Take me away" nečakajte, Chase and Status sami priznali, že najväčšou inšpiráciou sa pre nový album stali hlboké 90.te roky a rave. A tieto vplyvy sú počuť už na prvom singli "Count on me", kde hosťuje speváčka Moko, ale pieseň patrí k tým lepším na albume, hlavne čo sa týka inšpirácie 90´s. Horšie už dopadla pieseň "What is right" so svojím disco-funky beatom, ktorá by však s inými aranžmánmi mohla byť omnoho lepšia. Ďalším 90´s vrcholom na albume je pieseň "Deeper Devotion", jedná sa však o vrchol v negatívnom slova zmysle - pri nej už som uvažovala o vypnutí celého albumu.
Vo výraznom zastúpení je v piesňach ako "Gangsta Boogie" či "Pressure" aj hip-hop, ktorý už bol výrazný i na druhom albume. Chase and Status radi miešajú hip hop s prvkami reggae, čo ukázali napríklad v piesni "Wickedest Man" či "International".
Na novinke sa však nachádza zopár trackov, ktoré akoby vyšli z ich druhého albumu, napríklad "Gun Metal Grey" či "Machine Gun", ktorá znie ako "No problem" s miernejším tempom, či trip-hopová "Heaven Knows", ktorá je ako mladšia sestra piesne "Midnight Caller", a patria na albume k tým lepším.
Poďme však k tým najlepším kúskom na albume - liquidová "Breathing" najviac pripomína materiál z prvého albumu, pridáva sa k nej 2-stepová "Blk and Blu", kde hosťuje spevák Ed Thomas a dodáva jej soulový nádych.
Ďalší singel albumu, "Lost and not Found", ktorého vokály patria Louisovi Mttrsovi, zaujme svojimi začiatočnými huslami a príjemným pop drum´n´bassom. Ak by sa celý album niesol práve v takomto duchu, nebolo by čo namietať. Výborná je i pieseň "Alive", ktorá je taktiež popovejšia a znie skôr ako od Rudimentalu, ale na koncertoch bude mať istotne svoje miesto.
Najvýstižnejšie slovo, ktoré charakterizuje tento album je nekonzistentnosť. Svetlé chvíľky s rýchlym tempom striedajú tie naozaj slabé a pritom to tak vôbec nemuselo byť. Zbytočné experimentovanie sa Chase and Status tentokrát nevyplatilo a "Brand New Machine" ako celok proste nefunguje. Budem dúfať, že do ďalšieho albumu už nájdu samých seba a prinesú niečo, čo bude držať pokope. Ak samých seba nájsť nebudú vedieť, nie je odveci zvážiť návrat k svojim starým, najlepším koreňom. Obávam sa však, že odtiaľ ich už hudobná mašinéria zatiahla príliš ďaleko.
Hodnotenie KultArény: 6/10
Foto: wow247.co.uk, lightsurgeons.com
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára