Slovenská hudobná alternatívna scéna získala touto jeseňou ďalší zaujímavý počin, ktorý jej priniesla mladá kapela Walter Schnitzelsson. Chalani vydali album Fever na konci októbra a už teraz je jasné, že sa im podaril viac než skvelý debut, ktorý im pripravil vhodnú pôdu do budúcnosti.
Kapela Walter Schnitzelsson sa zjavila na slovenskej hudobnej scéne sčista-jasna a okamžite si získala množstvo fanúšikov. Dôvodov, prečo sa jednej kapela podarí zaujať hneď a niektorej na to nestačí ani mnoho rokov, môže byť veľa. Pri schnitzelssonoch môžme hovoriť o niekoľkých faktoroch - veselá, no nie jednoduchá hudba, charizmatickí členovia a skvelé koncerty. A dokonca nebola prekážkou ani angličtina, v ktorej kapela skladá texty, pretože práve tá je často vyčítaná tuzemským hudobníkom a bráni v úspechu.
Po vydaní ich minuloročného EP Mother, ktoré obsahovalo tri piesne, boli fanúšikovia hladní po "poriadnom" albume. Ten prišiel až o rok neskôr, ale čakať sa rozhodne oplatilo.
Fever má na mnohých miestach zvuk rockových nahrávok zo 70. rokov - neotesaný, zaprášený, hlučný - všetko v tom dobrom slova zmysle. Slovenské indie rockové kapely totiž vedia, že uhladenosť sa už nenosí a dokonalý zvuk sa ponecháva len popovým hviezdičkám. Vďaka tomu znie nahrávka autenticky a uvoľnene.
Čistú radosť z hudby môžme počuť už v úvodnej "Last round fake", ktorá je skvelou koncertnou piesňou a je tak chytľavá, že chuť zatancovať si na ňu budete mať aj počas čakania na autobusovej zastávke. Skladba "Lion" zachádza až do punku, takisto zaiste dostane fanúšikov počas koncertu do varu. Mojím osobným favoritom je pieseň "This Night´s Fever", ktorá bola vhodne zvolená za prvý singel z albumu. Jej atmosféra priam srší letom, čo bol určite i zámer kapely, keďže videoklip k tejto piesní je poskladaný z najlepších letných okamihov fanúšikov kapely. Mohla to byť skvelá indie hymna leta, keby ju kapela nevydala až po ňom. Jej optimizmom sa však nakazíte v ktorékoľvek ročné obdobie. Kapela však vie nahodiť aj vážnejší tón - pieseň "Blind love" je zároveň jediným duetom albumu. Hosťuje tu Ema Garajová a počuť tu môžeme okrem tradičných nástrojov ako gitara, basa, bicie, i tubu. Pieseň mení počas celej dĺžky tempá a patrí k vrcholom nahrávky. Ani si nestačíme vydýchnuť a prichádza ďalšia vynikajúca pieseň "Thrown into the River", ďalší z mojich favoritov albumu, kde to Jožovi Rezníkovi spieva ako poriadnej rockovej hviezde. Koniec-koncov, ako na celom albume.
"Cut your hair" je bláznivou pogovačkou a ostáva verná rock´n´rollovej línii, po ktorej album nadupane šlape. "Your little Victory" je ďalšou optimistickou skladbou s povzbudivým textom a vynikajúcou jamovačkou na konci. Pieseň "Million Years" patrí na albume k tým priemernejším, "Endless Game" zasa ako by vyšla z produkcie Kings of Leon - southern rock ako vyšitý, veľmi vydarená poloha, ktorú viac než chválim. Žeby sa schnitzelssoni pomaly stávali optimistickejšími slovenskými Kings of Leon? Uvidíme časom. Predpoklady na to majú. Album sa uzatvára najdlhšou piesňou "The City that sleeps well", ktorá končí poučným opakovaním "never forget where you came from, never forget your home" a zanecháva príjemný optimistický pocit z celej nahrávky. A po skončení máte chuť pustiť si ju znovu. Desať piesní na albume nie je veľa, no radšej menej, ako ho nasilu predlžovať. I keď nepochybujem, že kapela má v talóne mnoho ďalších dobrých piesní.
Fever je oslavou hudby a radosti z nej. Šlape ako má a dokazuje, že aj chytľavé a zábavné piesne môžu byť inteligentné a nie prvoplánovo melodické s otravnými popevkami, ako je dnes v móde. Walter Schnitzelsson priniesli na slovenskú hudobnú scénu nový svieži vietor, ktorý sa tu, dúfam, dlho udrží. Vidíme sa na najbližšom koncerte.
Hodnotenie: 9/10
Foto: Tonbogirl
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára