Nový slovenský film Zázrak prinášal so sebou určité očakávania, najmä kvôli režisérovi Jurajovi Lehotskému. Za svoj dokumentárny film Slepé lásky získal v roku 2008 cenu Medzinárodnej konfederácie artkín na filmovom festivale v Cannes, za čo doňho slovenská kinematografia začala vkladať určité, oprávnené nádeje. Film Zázrak ich však tak trochu pochoval, alebo ukázal, že by mal Juraj radšej ostať pri natáčaní dokumentov. Tento film sa Lehotský rozhodol natočiť ako hraný, no omnoho viac by mu svedčalo zdokumentovanie naozajstného života hlavnej (ne)herečky, ktorú našiel režisér práve v nápravnom zariadení pre mladistvých.
V skratke dej filmu - pätnásťročná Ela (Michaela Bendulová) sa dostáva do nápravno-výchovného zariadenia pre mladistvých, cíti sa tam ako v klietke a chce odísť, no jej matka (Katarína Feldeková), ktorá si našla mladého milenca, si myslí, že jej tam bude lepšie. Ela má vonku "priateľa" Robyho (Robo Roth), do ktorého je veľmi zaľúbená, neskôr zisťuje, že je s ním tehotná. Uteká zo zariadenia, aby mohla byť s ním. Roby pracuje v supermarkete, je od nej o polovicu starší a je to feťák, ktorý, ako vidíme z ďalšieho priebehu, ju mal len na sex. Zaľúbená Ela to však nevidí, alebo nechce vidieť a Robyho finančné problémy sa snaží vyriešiť dosť hlúpym sposôbom, vďaka ktorému si neskôr uvedomí, za čo ju Roby vlastne má.
Film je počas celú dobu trvania veľmi predvídateľný. Neprekvapí vás v ňom v podstate nič. Klišé problémové dievča - tehotenstvo - zlý partner - drogy - problémy, boli vo filmovom priemysle zobrazené nespočetne veľakrát. Avšak mnohokrát aj vydarene. V tomto filme to nejak nefunguje. A dôvod môže byť v chudobnosti vykreslenia charakterov postáv, príčin ich konania a ich vzájomných vzťahov. Film do všetkého zabrdne len tak minimálne a keď už scéna začína byť zaujímavá a je šanca, že by sme sa niečo bližšie dozvedeli, skončí sa. Neviem, prečo sa väčšina slovenských filmov snaží dosiahnuť artový realizmus tým, že obsahuje minimum dialógov a hudby. Divák má potom pocit, že aj krátkych 78 minút filmu trvá celú večnosť. Komorné filmy pritom nemusia byť zlé, práve naopak, dá sa s nimi u divákov dosiahnuť vybudovanie atmosféry a emócií viac než v okázalých, polopatistických filmoch. Avšak v tomto filme nechal režisér vysvetlenie takmer všetkých vzťahových väzieb a pozadí postáv na publikum, čo sa mu nevyplatilo a výsledok je, že diváka film nijak nezasiahne a odchádza z kina bez emócií s vysokou pravdepodobnosťou, že za najbližším rohom zabudne, že na niečom práve bol.
A pritom začiatok vyzeral sľubne. Pokiaľ bola Ela vo výchovno-nápravnom zariadení, dokázal film udržať divákovu pozornosť, avšak paradoxne, akonáhle utiekla a dostala sa von, začal aj napriek Robovi Rothovi nudiť. A nepomohli ani sexscény či havária. Michaela Bendulová však nebola pre film zlou voľbou. Hrala síce bez emócií a z jej očí sa nedalo nič vyčítať, ale to mohol byť zámer režiséra. Ak však bude svoj talent rozvíjať, jej kariéra nemusí byť len jednofilmová.
Na konci príbehu sa sami seba pýtame, v čom mal spočívať onen zázrak. Aj táto otázka sa zaradí medzi x otázok, ktoré máte počas filmu a na žiadnu nedostanete odpoveď. Áno, otvorené filmy a konce sú lepšie, než tie, kde z vás režisér robí idiotov a vysvetlenia dostávate ako na podnose, ale tak nejak všetkého veľa škodí.
Ak mám prirovnať Zázrak k nedávnemu slovenskému filmu s podobnou sociálnou tématikou problémovej mládeže Môj pes Killer, Lehotského film je predsa len lepší, i keď prekonať killera nebolo až také ťažké.
Od Tigrov v meste sa tak naďalej predlžuje čakanie na viac než obstojný slovenský hraný celovečerák, ktoré, dúfam, už čoskoro skončí filmom Kandidát.
Hodnotenie: 5/10
Foto: hnonline.sk, asfk.sk,
Film bol docela seriozna nuda...
OdpovedaťOdstrániť