Po dvoch rokoch prichádzajú Arctic Monkeys s piatym albumom s názvom "AM" a môžme s dávkou nadšenia povedať, že ide o ich doposiaľ najlepší album a pokojne aj o album roka.
Arctic Monkeys prešli počas ich kariéry viacerými zmenami. A nielen hudobnými. Od čias ich debutu "Whatever people say I am, that´s what I´m not", keď Alex a spol. vyzerali ako ošuntelí chalani s výbuchmi na hlave, sa pretransformovali do terajších "rockabilly lads" s imidžom Beatles z hamburgských čias. A to, že sú Beatles a hlavne John Lennon pre nich najväčšou inšpiráciou, sa Alex Turner nikdy netajil. A najviac je táto inšpirácia počuť práve na novom albume.
Album "AM" nahrávali Arctic Monkeys v Los Angeles, opäť spolu s Joshom Hommom z Queens of the Stone Age. I keď sa fanúšikovia obávali, či pod vplyvom Josha opice príliš nezmenia zvuk, tento krok sa im práve na tomto piatom albume najviac vyplatil. "AM" v sebe spája dravosť a surovosť ich albumu "Humbug" z roku 2009 a popovú melodickosť albumu "Suck it and see" z roku 2011 a dosiahol tak pravé vyváženie ich štýlu a východisko pre ďalšie počiny.
Ako sám Alex povedal, nikdy si nečítal recenzie na ich albumy, ale pri tomto urobil výnimku, pretože je tak dobrý, že sa niet čoho obávať. V tomto prípade však môžme povedať, že nešlo o len tak hociaké sebavedomé vyhlásenie, pretože "AM" je naozaj dobrý a nájsť krivé slovo by bolo veľmi ťažké.
Ako sám Alex povedal, nikdy si nečítal recenzie na ich albumy, ale pri tomto urobil výnimku, pretože je tak dobrý, že sa niet čoho obávať. V tomto prípade však môžme povedať, že nešlo o len tak hociaké sebavedomé vyhlásenie, pretože "AM" je naozaj dobrý a nájsť krivé slovo by bolo veľmi ťažké.
Otváracia skladba albumu "Do I wanna know" je správne zvolená ako prvý singel albumu pre svoju údernosť a hymnickosť a textom naznačuje, akým smerom sa bude celý album uberať. Chtíč, príťažlivosť, sex, neopätovaná láska - ukázalo sa, že v tomto je Alexova najväčšia sila, lyrická aj hudobná. Práve na tomto albume máme možnosť počuť Alexove slovné experimenty, blízke surreálnosti neskoršieho Lennona. Môžme počuť aj hiphopovú inšpiráciu v skladaní a pasovaní slov do hudobných liniek tak rýchlo, až sa vám niekedy zdá, že to Alex nestihne dopovedať, ale práve rýchlosť spevu bola vždy jeho poznávacím znamením i na predošlých albumoch. Druhá skladba "R U Mine" je typická "monkeyovka", ktorá pripomína ich hit "Brianstorm". Jedna z najlepších piesní na albume je bezpochyby "One for the road", ktorá oproti prvým dvom skladbám prináša obrat, z rock´n´rollových úderiek na strednotempovú gitarovku so soulovým nádychom. V "Arabelle" je najviac počuť Lennonov vplyv, hlavne lyricky a v refréne hudobne, kde má Alex veľmi podobný hlas ako John. Keby som počula pieseň "I want it all" v rádiu, kľudne by som si myslela, že je od Kasabian. Rovnaké falzety, rytmy a gitarové riffy. Jeden z vrcholov albumu je určite "No. 1 Party Anthem". Aj pri nej môže mať poslucháč pocit, že Alex by mohol byť Lennonov potomok, pretože skladba znie akoby bola doposiaľ Johnovým nevydaným materiálom. Na youtube dokonca dal túto pieseň fanúšik, ktorý zvýšil Alexov hlas kvôli autorským právam a podaril sa mu tak zaujímavý výsledok - dosiahol, že Alex v nej znie takmer rovnako ako Lennon. Môžte si ju vypočuť tu.
Arctic Monkeys počas otváracieho ceremoniálu OH v Londýne, kde zahrali aj cover skladby Come Together od The Beatles
Arctic Monkeys sú v Británii považovaní za polobohov a niet sa čomu čudovať. Už teraz sú zaraďovaní medzi umelcov najvyšších kategórií a v budúcnosti im určite neujde status legiend. Prehnané? Ani nie. Latku síce nastavili týmto albumom veľmi vysoko, ale pre nich iste nebude problém prekonať samých seba. Už teraz sa teším.
Hodnotenie KultArény: 10/10
Foto: nme.com, tumblr.com
Foto: nme.com, tumblr.com
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára