Nedávno som vyjadrovala frustráciu nad slovenským filmom (Zázrak)
a dúfala, že práve Kandidát prelomí útrapný trend rádoby umelecky
spracovanej sociálnej tematiky, ktorú majú naši filmári tak v obľube. A
môžem s radosťou skonštatovať, že sa to podarilo.
Prvým výrazným plusom celého projektu je jednoznačne skvele zvládnutá jeho mediálna kampaň. O filme sa písalo, o filme sa vedelo, každý bol naň zvedavý. A to je základný predpoklad k úspechu, ktorý vyústil do toho, že Kandidát je momentálne najnavštevovanejším filmom v slovenských kinách, z čoho sa môže naša kinematografia len tešiť. Samozrejme, nie všetko, čo je najnavštevovanejšie, je aj kvalitné. Masový divák sa nikdy nepýšil dobrým vkusom, v tomto prípade však môžem povedať, že Kandidát sa na výslní hreje oprávnene.
Zápletku nechám tak, bolo už o nej popísaného mnoho a v podstate aj mňa otravuje, keď si musím v recenziách čítať dlhočižný opis deja, ktorý je mi na nič, ak: a,sa na film chystám, za b, som film už videla.
Kandidát je natočený úplne iným štýlom, než sme u slovenských filmov zvyknutí. Rýchlymi prestrihmi a dynamikou si už režisér Jonáš Karásek vyslúžil prezývku "slovenský Guy Ritchie", niektorí mu vyčítajú, že film pôsobí ako jeden dlhý videoklip. Ja to však neberiem ako mínus, pretože konečne vznikol na Slovensku film, ktorý nepoužíva nekonečne dlhú statickú kameru a nenudí tak ešte skôr, než sa stihol vôbec začať. Bohužiaľ, mnoho slovenských filmárov si myslí, že keď nechajú vo filme jednu dvojminútovú scénu bez prestrihu a akejkoľvek hudby či slova, je to znak artovosti. Bohužiaľ nie je. Samozrejme, nemôžme porovnávať filmy ako Môj pes Killer a Zázrak s Kandidátom, ktorý má iný rozpočet i zameranie, ale pocit diváka z toho, ako film zaujme a vtiahne ho, je len jeden. Či sa jedná o film "artový", alebo komerčný. Tým, že sa scény v Kandidátovi menia takou rýchlosťou, čo sprevádza skvelá hudba poskladaná zo zahraničných a slovenských piesní, doplnené o vlastný soundtrack, ktorý zložil Matúš Široký, nemáte šancu sa pri filme nudiť a jeho dĺžku si uvedomíte až pri záverečných titulkoch.
Vo filme sa stretávame s množstvom product placementu, niektoré sú miestami naozaj veľmi nasilu (replika s ibuprofenom, dlhý záber na krabicu Prada atď), no priznajme si, že film je závislý aj na takýchto výpomociach a bez toho by nemal šancu vzniknúť. Ďalšie negatívum vidím v postsynchrónoch - je škoda, že museli byť v tomto filme použité, neviem či sa príliš sústredím na to, ako synchronizujú ústa hercov so zvukom, no keď spolu nesedia úplne presne, vie ma to celkom vyrušiť. Z toho pramenia niekedy príliš toporné a umelé dialógy, človek mal občas pocit, že sa pozerá na zahraničný film dabovaný do slovenčiny, s čím má skúsenosti hlavne hlavná postava Marek Majeský, preto to možno až tak bilo do očí. Nabudúce, dúfam, ostanú postsynchróny nepoužité.
Film sa nazýva cynickým thrillerom, no rovnako tak to môže byť aj cynická komédia či paródia. Film sa netvári príliš vážne, a aj napriek na pohľad vážnej téme politicko - PR zákulisných machinácií, pôsobí veľmi odľahčene. Nič iné mu však ani neostávalo - opierať sa do toho smrteľne vážne a suchopárne by mohlo síce vyznieť smiešne, ale tým zlým smerom. Vtipných scén a gagov je tu celkom dosť, samozrejme, vypichnem aj ja skvelú scénu z fastfoodu, ktorá sa dvojici Kubovčík - Dlouhý (ťahal ju teda hlavne slovenský herec) naozaj podarila, vtipu sa však dočkáme aj od ostatných postáv. Marek Majeský, čoby reklamný mág Adam Lambert, nesklamal a svoju prvú veľkú filmovú úlohu zvládol so štýlom. Niekedy však, ako už som spomínala, daboval sám seba príliš divadelne (kvôli čomu občas početné nadávky z jeho úst vyzneli mierne nasilu), na čo by si mal do budúcnosti dávať väčší pozor. Títo spomenutí herci si film ukradli viac-menej pre seba, ostatní zahrali nenápadný štandard.
Tvorcovia filmu majú šťastie, že aj napriek finančnej tiesni a obavám, či ho vôbec dokrútia, sa nakoniec dostal do kín v tom najlepšom čase - pred prezidentskými voľbami v roku 2014. Otvára tak otázky, ktoré si kladie množstvo divákov a voličov a tým, ktorí sa nezamýšľali, ako zákulisné ťahy naozaj fungujú, možno aspoň trochu otvoril oči. Film, aj napriek svojmu cynizmu, môže vyznieť aj prekvapivo optimisticky. Zobrazil dva kontrastné svety - nablýskaný a snobský svet reklamného mága Adama Lamberta, a na strane druhej obyčajný, podpriemerný svet odpočúvateľa Bloňďáčika v jeho miniatúrnom, neporiadnom bytíku, avšak v konečnom dôsledku to bol on, kto najviac potiahol nitkami vnuknutím nápadu Lambertovi. Chceli tak tvorcovia naznačiť, že obyčajný človek môže byť ešte stále ten, kto dokáže niečo zmeniť?
V rámci našej kinematografie určite. Divácky úspech Kandidáta snáď tvorcov (a nie len jeho) navnadí na podobné ďalšie filmy, ktoré majú svojou aktuálnosťou čo povedať, ale zároveň sa neberú príliš vážne, ozdobené kvalitnou kamerou a hercami. A po mizérii tých predchádzajúcich, je toto prvý slovenský film, ktorý mám chuť si pozrieť znovu.
Hodnotenie KultArény: 9/10
Foto: cas.sk, kamdomesta.sk
Ja len k tomu product placementu. V jednom rozhovore Maroš Hečko povedal, že product placement bol vytvorený naschvál. Všetky značky si vybrali autori samotní, bez toho aby o tom tie firmy vedeli. Nedostali od nich ani cent. Bolo to preto, aby inšpirovali ostatných slovenských filmárov, ktorí sa mu takpovediac surovo vyhýbajú, aby videli že to filmu nemusí byť na škodu. Čiže Vaša výčitka na túto vec odhaľuje, že ako recenzent/i (nakoľko ani neviem kto to napísal, keď sa tu nikto ani nepodpísal osobne) ste mierne zlyhal, keďže ja, človek čo film ešte ani nevidel, a ani som ho nerecenzoval, čiže som nemal žiadnu "povinnosť" čo to si o ňom naštudovať, som to niekde náhodne videl, a viem to. Ale inak to nie je zlá recenzia. Na Kandidáta sa teším, a to aj vďaka tejto recenzii.
OdpovedaťOdstrániť