Recenzia: Špina, ktorú nebudete chcieť zo seba zmyť

Čo očakávať pred vzhliadnutím tak kontroverzného filmu,  o ktorom sa písalo už dlhé mesiace pred premiérou a dostával prívlastky ako odporný, perverzný, nemorálny či šokujúci? Treba očakávať presne to. A možno aj niečo navyše. Film Špina (Filth), natočený podľa knihy Irvina Welsha v réžii Jona S. Bairda, si totiž nedáva absolútne žiadne servítky či zábrany a predstaví sa vám vo svojej plnej, nefiltrovane krásnej špine, ktorú si zo seba po skončení nebudete chcieť zmyť a pravdepodobne vám raz stačiť nebude.

Napriek tomu, že slovenská premiéra filmu bola už 5. decembra 2013, tá bratislavská sa odohrala až tento štvrtok v Nostalgii. Je trochu zvláštne, že ho nepremietajú aj ostatné bratislavské kiná, pretože po ostatnom Slovensku sa film hrá. Kino Nostalgia pre záujem pridalo ešte jeden termín vysielania filmu (19. decembra o 18:00), no aj tak je to málo. Pretože Špina je film, ktorý by malo vidieť omnoho viac divákov.

Bruce Robertson je policajt, ktorý chce stoj čo stoj získať povýšenie vo svojom oddelení a robí pre to všetko. Využíva všetky najnekalejšie praktiky, aké sú blízke tým najnecharakternejším ľudom - pretvaruje sa, ohovára, húcka proti sebe kolegov, vymýšľa sprosťárny, no skrátka, je toho veľmi veľa. Keď sa dostane na čelo vyšetrovania vážneho prípadu vraždy japonského študenta, cíti svoju šancu. A tým začína šialený kolotoč, v ktorom sa ani na chvíľu nezastavíte. Ste pripravení na milý vianočný filmík plný pohody a šťastných momentov?

McAvoy na premiére filmu s hereckou kolegyňou Joanne Froggatt

Bruce (James McAvoy) je ten typ filmového hrdinu, ktorého si obľúbite hneď, aj keď má všetky zlé prívlastky zo začiatku tejto recenzie. Nechutný, úchylný perverzák závislý na kokse, no smejete sa na ňom od samého začiatku. Ste radi, že niekoho takého nepoznáte, no na plátne ho hlboko oceňujete. Prvá polovica filmu je šokujúca (ľutujem jeden postarší pár, ktorý prišiel do kina na kultúrny zážitok, tipujem, že odišli pohoršení), ale nesmierne zábavná. Mnoho hlášok má na to stať sa kultovými, nehovoriac o scénach - obzvlášť brilantné sú tie z návštevy Nemecka. Vyzdvihnem scénu, kde sa sfetovaný Bruce túla v halucináciách po nočnom Hamburgu - výborná kamera, farby a hudba. Atmosféra na jednotku. Apropo soundtrack je ďalším skvelým bodom filmu - pesničky z tých najrôznejších škál, vždy však perfektne ladia s danou scénou a často spôsobia práve ony spúšťač smiechu.  Dej je popredelovaný monológmi Brucovej manželky, ktorá sa zjavuje v rôznych podobách na rôznych miestach a hovorí o svojom vzťahu s Bruceom. Avšak nie je všetko tak, ako sa na prvý pohľad zdá.

Film sa šikovne hrá s divákovou pozornosťou a vnímaním a aj na pohľad "odveci" scény neskôr dávajú nečakaný zmysel. Ako film plynie, vtipu ubúda a na povrch sa dostáva viac z vnútra Brucea. Jeho bipolárna porucha, ktorú zhoršujú lieky a drogy sa dostáva čoraz viac spod kontroly a odhaľuje sa aj Bruceova minulosť, ktorá bola spúšťačom Bruceovej povahy a psychickej choroby. Z arogantného egoistu sa razom stáva obeť, z predátora je štvaná zver a nastávajú momenty, kedy začnete hlavnú postavu ľutovať. Psycho scény s takmer hororovými prvkami sa začínajú stupňovať a dochádza k šokujúcemu rozuzleniu s nevyhnutným koncom.

James McAvoy podáva výkon roka - pre túto rolu sa snáď narodil. Je totálne odlišná od všetkého, čo hral doteraz, pre tých, čo si ho pamätajú napríklad z Pokánia to bude, akoby sa pozerali na dvoch odlišných mužov. A nielen povahou, ale aj výzorom - McAvoy tu vyzerá ako troska a niet tu ani stopy po uhladenom mladíkovi z vojnového obdobia. Film je jedným z najlepších portrétov psychicky chorej osoby vôbec  a na koniec roka riadne zamiešal poradím môjho topu 2013. Máme do činenia s ďalším welshovským kultom?
Nemôžem hodnotiť inak. 10/10.